Pri pohľade na fotografie, uverejnené dnes v denníkoch z dvoch akcií, ktoré sa konali včera v Bratislave v ten istý čas, vidíte úplne iné svety.
Pochod na SNP proti islamizácii v žiadnom prípade nie je moja srdcová záležitosť, z foto však vidno, že sa nič nezmenilo, heslá, zachmúrené až nahnevané pohľady, veľa mužov – holé hlavy a hrubé krky, patrične potetovaní, čierne oblečenie, vlajky. Nechcem nikoho urážať, je to otázka vkusu, ale ja ich nemusím, lebo často už v ich pohľade vidíte zlosť a nenávisť. Už to, že boli doslova obkolesení policajtmi, nad hlavami lietala helikoptéra, nevzbudzuje príjemný pocit z týchto ľudí, ale ochrana musí byť.
Na foto z koncertu Výzva k ľudskosti vidíte zábery tiež väčšinou mladých ľudí, aj s deťmi, zabávajú sa, v ich pohľade nie je žiadna zlosť.
Bolo to skutočne tak? Každý, kto tam bol, asi bude súhlasiť, že to bola pohoda. Pri príchode ste videli dosť policajtov, ale potom sa akosi vytratili, veď tam nemali naozaj čo riešiť. Primátor sa dostavil na bicykli, videli ste pár politikov, debatovali s ľuďmi, hudba, medzi tým na pódiu odznievali pozdravy ľudí, ktorých táto výzva oslovila, i tých, ktorí sa angažujú v pomoci migrantom (tieto neziskové organizácie tam mali aj svoje stánky, kde ľuďom predstavovali svoju činnosť).
Nikto z našich vyvolených tam nebol, mám pocit, že nikomu nechýbali, ani ich podporovatelia najmä zo strany dôchodcov. Však predseda parlamentu sa vyjadril, že ho nikto nepozval. (Bez pozvánky tam nemôže ísť?) Našu vládnu garnitúru takéto podujatia zrejme nezajímajú.
Najviac ma prekvapila účasť mladých ľudí, mnohí sa nebáli tam prísť aj s malými deťmi a tá úžasná atmosféra. Na takomto podujatí sa človek nabije pozitívnou energiou a svet je hneď krajší.