babka

Každá generácia je iná. Dnešná mládež je určite viac jazykovo i technicky zdatná (myslím tým počítače, notebooky ,mobily). Vyrastá v iných podmienkach. Voľný čas často trávia za počítačom, priateľov majú väčšinou len internetových. Rodičia hovoria, že na nich nemajú čas. Asi si neuvedomujú, že zodpovednosť za výchovu svojich ratolestí majú v prvom rade len a len oni. S deťmi málo komunikujú. Pritom často stretnete aj vonku (napr. v parku) mamičku, ktorá je prilepená k mobilu. Ruku na srdce, milé mamičky, koľko času denne strávite zbytočným kvákaním cez mobil so svojimi kamarátkami? Čo keby ste ten čas venovali svojim deťom, podotýkam, že aj puberťáci potrebujú komunikovať so svojimi rodičmi.

K výchove neprispievajú ani média, v telke pre mládež nič nenájdete, denníky mládež nezajímajú a bulvárne média riešia hlavne tzv. celebrity. Všade okolo nás samé vulgarizmy, dokonca aj v divadlách, ničoho si nevážime (na výstave šliapeme po zástave iného štátu – to je ale kultúra!). Pritom sa vyhovárame na „skazený západ“, ale všetko si tu robíme my sami. Tie naše ratolesti nevychováva skazený západ, ale my rodičia.

Ďalší problém je škola. Tu sú rodičia priamo posadnutí, ich dieťa predsa musí absolvovať najskôr gymnázium a potom výšku. Veď je demokracia, každý má nárok na vzdelanie, nie ako tomu bolo v minulosti! Od vojny už tu máme tretiu generáciu. My, najstarší sa pamätáme, že mnoho našich spolužiakov (s výbornými výsledkami v škole) sa nedostalo na žiadnu školu, lebo mali zlý kádrový profil (v rodine kolaboranti, kulaci, niekto v cudzine). Dnes sa na školu dostane každý, najhoršie je, že už ani prospech nie je dôležitý. Potom sa nečudujeme, že počujeme od takejto mládeže vety „Skončil som strednú a pôjdem na výšku, lebo sa mi ešte nechce robiť“, „Chcem robiť čo ma baví“. Chýba tu základná veta – „ Vyberiem si zamestnanie čo ma baví, ale aj uživí“. Potom by sme nemali tie zástupy nezamestnaných mladých.

Čítam, že 1 kg čerešní stojí od 3 do 5 Eur v sezóne. Jedným z dôvodov, prečo sú tak drahé je aj to, že nemá čerešne kto oberať. Pestovateľ uvádza, že zo 400 oberačov čerešní je len sto nezamestnaných, ďalšia stovka sú študenti a druhá polovica – t. j. dve stovky sú brigádnici z cudziny. Rozumiete tomu, že pri tom počte nezamestnaných (vyše 300 tis.) nemá kto oberať čerešne?

Kedysi sme boli potravinovo sebestační, dnes väčšinu dovážame. Nie je jeden z dôvodov, prečo už u nás takmer nefunguje poľnohospodárstvo aj skutočnosť, že v poľnohospodárstve nemá kto pracovať? Starí odchádzajú do dôchodku a študovaná mládež ich asi nenahradí.

Počujeme, že sa vláda zaoberá príspevkom na ubytovanie nezamestnaným, ktorí sa zamestnajú mimo svoj región, lebo ani v mnohých fabrikách sa nedarí obsadiť voľné pracovné miesta.

Podľa štatistiky (máj) je na trhu práce vyše 22 tis. voľných pracovných miest, z toho vyše 10 tis. pre absolventov. V januári bolo voľných pracovných miest necelých 10 tis., teda voľné pracovné miesta pribúdajú. Mám tomu rozumieť, že nie je o tie miesta záujem? Chce sa ľuďom ešte robiť? A čo mládež? Otáznikov je priveľa.

Tento problém za nás nevyrieši ani Európska únia ani akákoľvek vláda, ten si musíme vyriešiť my sami.